|
Kľúčovec sa nachádza v severnej časti historickej župy Győru, tesne na okraji župy Komárna. Zo zemepisného hľadiska leží na ľavom brehu Dunaja, medzi ramenom Starého Dunaja a Čilizským potokom. Rieka v minulosti častými povodňami sťažila život dediny, ale zlepšila podmienky pre rybolov a plavbou ľodou. Pri vysokom vodnom stave Dunaja sa často stalo, že obrovská rieka nahromadila vodu potoka Čiliz, a to spôsobilo záplavy okolia. Medzičilizie, okolie Kľúčovca, zvykli nazývať aj ´´Bahniskom´´. Príčinou toho može byť, že sa rieka pred vtokom do Dunaja zabahní. Napriek tomu je v okoí dediny dobrá úrodná pôda, napríklad o pestovaní pšenice a konope písal už v roku 1851 Fényes Elek v ´´Geografickom slovníku´´.
O osade sa prvý krát písalo v roku 1252, kedy kráľ Béla IV. bydliská kráľovských dvoranov daroval katolíckemu rádu Liptovského Mikuláša. Listina z roku 1268 dedinu spomínala ako časť Komárňanskej župy. Luxemburgský Žigmund, 27. marca 1405 prikázal Komárňanskej župe, aby Kulchodským šľachticom patriacim k hradu nechal svoje privilégiá. Z tejto listiny vysvitlo, že majetok cirkvi užívali sľachtici. Kľúčovec daroval v roku 1535 Ferdinand I. Panonhalmskému rádu, ktorý bol v roku 1848 právnym majiteľom. V žalobnom liste v roku 1612 sa kľúčovskí šlachtici obrátili na valné zhromaždenie v Győri proti násilnému zbieraniu daní. Obyvatelia dediny v XVI. storočí prešli na reformátsku vieru a tú uznávajú dodnes. V roku 1784, pri sčítaní ľudu, mala osada 231 obyvateľov a toto číslo vzrástlo do roku 1850 na 320. Podľa sčítania ľudu v roku 1850, všetci obyvatelia uznávali reformátsku vieru. V druhej časti XIX. storočia sa dedina rýchlo rozvíjala. Rozvíjanie dediny v rokoch 1876 a 1880 zastavila povodeň. Kvôli veľkým povodniam bolo potrebné upraviť Čilizský potok, a zosilniť hrádzu. Po Trianonskej dohode v roku 1920 sa dedina dostala k novovzniknutému Československému štátu, následkom čoho celé okolie utrpelo vážne majetkové škody. Malé dediny odrezali od Győru nové hranice, Bratislava bola od nich príliš ďaľeko. Takto sa aj Kľúčovec dostal do periférnej situácie. Po prvom Viedenskom rozhodnutí sa dedina opäť dostala späť k Maďarsku. Výstavbou mostu v Medveďove urobila vláda všetko preto, aby sa Medzičilizie opät zapojilo do hospodárskeho obehu.
17,júna 1965 dráma na kilometri 1801 -o desiatej hodine a dvadsiatej minúte sa roztrhla ochranná hrádza Dunaja pri Čičove.
Po parižskej mierovej dohode sa Kľúčovec dostal opäť k Československu a od januára 1993 patrí Slovenskej republike.
|
